Slovenské vianočné tradície a zvyky

05.12.2011 22:48

Slovensko patrilo vždy medzi najreligióznejšie krajiny Európy, preto aj predvianočné obdobie tu vlastne začínalo už koncom novembra, po Kataríne, keď bol vyhlásený adventný pôst. Štvortýždňové obdobie pred Vianocami sa volalo Advent. Vtedy boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. Prvým zimným sviatkom bol Mikuláš. Po dedine chodil Mikuláš, oblečený ako biskup, v ruke mal zvonec, ktorým oznamoval svoj príchod. Deťom rozdával orechy, jablká a tým zlým, čo nechceli poslúchať, cesnak, čierne uhlie alebo zemiak. Trinásteho decembra na deň Lucie v minulosti sa dievčatá zahalili do bielych posteľných plachiet, do ruky vzali kríž a chodili po dedine. Kam vošli, tam sa pozreli, či je kríž na stene a vo sväteničke svätená voda. Všetci domáci sa museli pomodliť Otčenáš.

 

Po Lucii boli už na prahu Vianoce. Vianočné obdobie na Slovensku predstavovalo časový úsek od 24. decembra (Štedrý deň) do 6. januára (sviatokTroch kráľov). Vyvrcholením vianočných sviatkov bol Štedrý večer - večer Štedrého dňa a najväčším sviatkom Vianoc prvý sviatok vianočný – deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

• Štedrosť posvätného večera 24. decembra spočívala v ľudovom prostredí predovšetkým v pestrej skladbe pokrmov. Ľudia spájali hostinu - hody s blahobytom. Štedrý deň dostal svoje pomenovanie podľa bohato prestretého stola, pre ktorý je príznačná hojnosť, rozmanitosť. Jedlám, ktoré sa v tento slávnostný večer podávali, sa pripisoval symbolický význam. Väčšina pripravovaných vianočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, (napríklad rôzne kultové koláče, cesnak) , novšie zaviedla cirkev (oblátky, ryba). Medzi novšie vianočné pokrmy patrí aj hydina: moriak, hus a kačka. Tie ale cirkev rozhodne nezaviedla! Štedrovečerná hostina na Slovensku mala oddávna obradný charakter. Skladbu a výber štedrovečerných jedál ovplyvňoval kraj a rodinné zvyklosti. Na štedrovečernom stole spravidla nesmel chýbať chleb, cesnak, oblátky, med, kapustnica, ryba, opekance, koláče a jablko. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, ale na večer sa mal každý najesť dosýta.
• Štedrovečerná večera sa začínala prípitkom. Každý člen rodiny bol povinný pripiť si na zdravie. Prípitkom si rodina želala, aby sa aj o rok mohli spoločne stretnúť pri vianočnom stole. Na zdravie sa pripíjalo pohárikom pálenky či vína. Po prípitku si každý zajedol kúsok chleba alebo vianočky a cesnak. Kedysi ľudia verili, že zjesť na Vianoce cesnak zabezpečí zdravie na celý nasledujúci rok. Predjedlom bola tradične oblátka s medom. Oblátky boli symbolom pokoja, radosti a duševnej čistoty pre celú rodinu. Medu sa pripisovala magická moc, ktorá má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine, aby boli ľudia dobrí ako med. Oblátky sa piekli z nekvaseného cesta vo formách s cirkevnými symbolmi. Bývali okrúhle alebo oválne a v minulosti ich piekli kňazi na fare, neskoršie mali túto výsadu učitelia v cirkevných školách. Piekli sa celý december a roznášali do rodín. Po spomínaných pokrmoch prišla na rad polievka - obľúbená kapustnica. Na Slovensku mala rozličné varianty a pripravovala sa rôznymi spôsobmi. Ak sa kapustnica pripravovala ako pôstne jedlo, hlavnú zložku tvorili sušené hríby, ktoré jej dodávali svojskú príchuť. Pridávali sa i sušené slivky. Pôstnu kapustnicu varili väčšinou v katolíckych rodinách. Evanjelici, ktorí na Štedrý večer mohli jesť mäso a mäsové pokrmy, dávali do nej klobásu a mäso. V niektorých rodinách namiesto kapustnice sa varila polievka zo strukovín (hrachová, fazuľová, šošovicová). Podľa tradície sa konzumovaním strukovín malo zabezpečiť zveľadenie rodinného majetku.
• Hlavným jedlom bola ryba. Ryby sa konzumovali slané, údené, čerstvé, pripravovali sa varením a pečením. Dnes už tradičný vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa začal na Slovensku udomácňovať až v rokoch po prvej svetovej vojne s príchodom českých rodín. Po rybe nasledovali opekance a rôzne koláče a zákusky. Vianočné opekance s makom a medom si svoju obľúbenosť zachovali dodnes. Pôvod tohto najstaršieho štedrovečerného pokrmu možno hľadať v posúchoch. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, pred podávaním sa zalejú vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli, posypú makom a ochutia medom.
• Na Vianoce sa piekli aj najrozličnejšie druhy koláčov, aby ich bol dostatok nielen pre členov rodiny, ale aj pre očakávaných koledníkov, hostí, sluhov, ba i pre dobytok. Myslelo sa totiž aj na statok v maštaliach a chlievoch. Obradným vianočným koláčom bol napríklad kračún na východnom Slovensku a štedrák na strednom Slovensku. Pravý štedrák je kysnutý koláč plochého tvaru ozdobený navrchu mriežkou. Medzi tenkými vrstvami cesta sa v ňom striedajú plnky: lekvárová, orechová, maková a tvarohová. Kračun je v podstate to, čo si dnes predstavujeme pod pojmom vianočka: sladké kysnuté biele maslové pletené pečivo, potreté vajíčkom alebo cukrovou vodou. Mával tvar venca, podkovy alebo vrkoča. Kládol sa do stredu stola alebo na jeho pravý roh. Najčastejšie sa však na Slovensku piekli záviny: makovník, orechovník, kapustník, tvarožník. Obľúbenou sa stala aj štrúdľa.
• Posledným chodom štedrovečernej večere bývalo zväčša čerstvé a sušené ovocie: jablká, slivky, hrušky ... Nechýbali ani orechy – vlašské i lieskovce.
• Štedrovečerný stôl mal podľa slovanskej tradície symbolizovať hojnosť. Pod biely obrus sa dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Symbolizovali bohatstvo - aby sa v dome nedržala bieda. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Deviatka patrí medzi magické čísla, ale, samozrejme, záviselo to od toho, či rodina bola bohatá alebo chudobná. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyli a obliekli do nových alebo aspoň čistých šiat. 
  Podávanie jedál a postupnosť jednotlivých chodov malo svoje presné zákonitosti. Na stôl ich donášal len jeden človek, zvyčajne gazdiná - nech od večere nemusí nikto odchádzať. Starý zvyk si vyžadoval, aby bolo na štedrovečernom stole vyložené všetko, čo sa bude jesť. Z jedál, ktoré sa podávali, mal jesť každý alebo ich mal aspoň ochutnať – na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny. Jedlá sa po večeri zo stola neodkladali, ostávali na ňom najčastejšie do druhého dňa.